Demokratická republika vyhlásená v roku 1918 trvala len 15 rokov. V rokoch 1933 až 1934 v Rakúsku zavládla diktatúra.

Pred sebou vidíte „španielskeho jazdca“, policajnú bariéru, ktorú možno roztiahnuť a postaviť. Vidíte aj fotografie, ktoré ukazujú, ako sa takéto zábrany používali. Napríklad 1. mája 1933 takto zabránili prvomájovému sprievodu, čím bolo porušené právo na slobodu zhromažďovania.

Už v 20. rokoch 20. storočia sa čoraz častejšie ozývali hlasy proti parlamentarizmu a demokracii. Mnohí politici a médiá tvrdili, že demokracia nie je schopná riešiť problémy. Kompromisy boli vykresľované ako slabosť, potreba spolupráce ako blokáda. Okrem toho strany v parlamente už neboli ochotné robiť kompromisy. Politické spory sa čoraz častejšie riešili na ulici.

Dňa 4. marca 1933 sa situácia vyhrotila: Po tesnom hlasovaní v parlamente sa všetci traja predsedovia Národnej rady vzdali svojej funkcie, aby mohli hlasovať so svojimi stranami ako radoví poslanci. Vláda pod vedením kancelára Engelberta Dollfußa označila tento akt za znefunkčnenie parlamentu, využila príležitosť a zabránila ďalšiemu zasadnutiu Národnej rady. Vláda potom neskôr prijímala zákony sama, bez parlamentu.

Odvtedy boli demokratické princípy postupne odbúravané, základné práva boli porušované. Znovu bola zavedená cenzúra a trest smrti, ústavný súd nebol schopný vykonávať svoju činnosť. V roku 1933 boli zakázané komunistická aj národnosocialistická strana. Vo februári 1934 sa ozbrojené jednotky sociálnej demokracie pokúsili bojovať proti vláde so zbraňou v ruke, no neúspešne. Hneď nato bola zakázaná aj sociálnodemokratická strana.
Odporkyne a odporcovia režimu boli vystavení prenasledovaniu – mnohí utiekli do exilu, niektorí skončili vo väzení.

Zrušenie demokracie bolo otvoreným cieľom vlády. Dollfuß to jasne vyjadril vo svojom prejave 11. septembra 1933:

„Skončila sa doba liberálneho kapitalistického spoločenského a hospodárskeho poriadku, doba marxistického zvádzania ľudu, doba demagogického ľudového vedenia a absolútnej vlády strany. Chceme sociálny kresťanský nemecký štát Rakúsko na báze stavov pod silným autoritatívnym vedením. Vedie nás k tomu láska k vlasti, vedie nás viera, že Rakúsko je nadovšetko, ak bude chcieť.“

V máji 1934 bola prijatá nová ústava, ktorá aj formálne spečatila koniec demokracie. V pravej vitríne vľavo vzadu máte možnosť vidieť kópiu tejto ústavy.

Antidemokratické myšlienky boli v 30. rokoch 20. storočia veľmi rozšírené, ako v politike tak aj v spoločnosti. V celej Európe vznikali diktátorské a fašistické štáty. Napríklad v Taliansku bol od roku 1922 pod vedením Benita Mussoliniho vytvorený fašistický štát a v Nemecku bola od roku 1933 pri moci Národnosocialistická nemecká robotnícka strana pod vedením Adolfa Hitlera.

V roku 1934 bol počas pokusu o nacistický prevrat zavraždený kancelár Engelbert Dollfuß. Nahradil ho Kurt Schuschnigg, ktorý zostal pri moci až do tzv. „anšlusu“ – pripojenia Rakúska k nacistickému Nemecku v marci 1938.


S úryvkom z:
Die Trabrennplatzrede – Ansprache von Bundeskanzler Engelbert Dollfuß mit Prinzipienerklärung des autoritären Regimes am 11. September 1933, Österreichische Mediathek.