Tabuľka s nápisom „Žobranie a podomový predaj zakázané“ vyvoláva otázku, ako sa spoločnosť vyrovnáva s chudobou a sociálnou nerovnosťou. V diskusii o sociálnych dávkach štátu je táto otázka dodnes kľúčová.

Za Prvej republiky bolo žobranie alebo tuláctvo zakázané (v závislosti od spolkovej krajiny). Takéto tabuľky mali ľudí odradiť od žobrania.

Podobná bola aj myšlienka tzv. „žobráckeho automatu“, ktorého repliku tu vidíte. Tento vynález z 20. rokov 20. storočia sa nikdy nezačal vyrábať. Z vystaveného exemplára si môžete vytlačiť mincu, na ktorej nájdete odkaz na internetovú encyklopédiu súčasných dejín Múzea rakúskej histórie, ktorá obsahuje aj niekoľko článkov o chudobe.

Po prvej svetovej vojne bola veľká časť spoločnosti postihnutá chudobou. Bol nedostatok potravín, nebolo čím kúriť a rýchlo sa šíriaca španielska chrípka si vyžiadala tisíce obetí.

Mladá republika sa musela navyše vyrovnať aj s hospodárskymi dôsledkami vojny, napríklad so znehodnotením peňazí. Zavedením šilingu ako novej meny a pomocou medzinárodných pôžičiek sa situácia v 20. rokoch 20. storočia trošku stabilizovala.

V niektorých mestách, najmä v sociálnodemokratickej tzv. Rotes Wien (Červenej Viedni) boli v tomto období postavené prvé mestské bytové domy (tzv. Gemeindebauten). Zavedením dane z luxusu sa snažili zabezpečiť pracujúcim dôstojné a cenovo dostupné bývanie. Červený model z Lega zobrazuje jeden z najznámejších komunálnych bytových komplexov v Rakúsku: viedenský Karl-Marx-Hof.

Svetová hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia viedla aj v Rakúsku ku katastrofálnej situácii. Mnohí ľudia prišli o prácu alebo zarábali oveľa menej. Sociálne dávky boli krátené a čoraz viac ľudí sa ocitlo pod hranicou chudoby. V roku 1932 bola v Rakúsku takmer 22-percentná nezamestnanosť.

Podpora zo strany štátu bola v tomto období viazaná na takzvaný Heimatrecht (domovské právo), čo bolo nariadenie ešte z monarchie a platilo až do roku 1938. Znamenalo, že človek mal nárok na podporu len v obci, kde mal domovské právo. A domovské právo mal len tam, kde bola jeho vlastná matka zapísaná v čase jeho narodenia. Týmto spôsobom boli z dávok vylúčení ľudia, ktorí sa v priebehu svojho života presťahovali z obce pôvodu. V 30. rokoch 20. storočia sa to týkalo približne polovice všetkých obyvateliek a obyvateľov rakúskych miest.

Popri drevenom mangli na bielizeň a vitríne s hrou Spekulation (Špekulácia) prejdite vpravo k ďalšej vitríne. V nej je vystavená pokladničná kniha rady pre chudobných z jednej vysoko zadlženej vidieckej obce, ktorá musela zabezpečiť živobytie pre mnohých nezamestnaných z miest. Nad ňou visí v ráme domovský list (Heimatschein).