Dôležitým krokom pre mladú republiku boli prvé voľby vo februári 1919, na ktorých sa po prvýkrát mohli zúčastniť všetky občianky a občania starší ako 20 rokov. Republika tu nastolila požiadavku rovnoprávnosti všetkých občanov bez rozdielu pohlavia.

Už v 19. storočí sa ženy zjednotili, aby sa postavili za svoje práva.
Volebné právo žien bolo hlavnou požiadavkou medzinárodných občianskych a sociálnodemokratických ženských hnutí. Teraz sa to stalo realitou.

Na dvoch fotografiách vidíte prvé poslankyne, ktoré sa po voľbách dostali do parlamentu: na ľavej fotografii sedem sociálnych demokratiek, vpredu vľavo napríklad Adelheid Poppová. Na pravej fotografii vidíte poslankyne Kresťanskosociálnej strany. Medzi nimi stojí poslankyňa Hildegard Burjan, oblečená v bielej blúzke.

V tejto časti výstavnej miestnosti nájdete aj veľkoformátové portréty Adelheid Popp a Hildegard Burjan, ktoré si môžete prezrieť podrobnejšie neskôr.

Hildegard Burjan pochádzala zo židovskej rodiny, ale konvertovala na katolícku vieru. Založila rehoľný rád, ktorý podporoval chudobné ženy.

Adelheid Popp pochádzala z robotníckej rodiny. Už v mladosti sa angažovala v sociálnodemokratickom hnutí, ako spoluzakladateľka a redaktorka Novín pre robotníčky bojovala za lepšie pracovné podmienky.

Za monarchie mali ženy zakázané politicky sa organizovať. Napriek tomu bolo mnoho žien politicky aktívnych a riskovali väzenie a prenasledovanie. Odteraz mohli po prvýkrát odovzdať svoj hlas vo voľbách a ako volené zástupkyne aj politicky spolurozhodovať.

Parlamentné poslankyne zvolené za Prvej republiky zastávali – v závislosti od strany – rôzne pozície. Na začiatku republiky však spolupracovali aj naprieč politickým spektrom, aby zlepšili životné podmienky žien.

Príkladom je zákon o pomocniciach v domácnosti, ktorý bol zavedený v roku 1920. Predložila ho Hildegard Burjan spolu so sociálnou demokratkou Annou Boschek. Zákon zabezpečoval slúžkam napríklad zákonné právo na dovolenku a nočný odpočinok.

Pri mnohých svojich požiadavkách však členky Národnej rady počas Prvej republiky narážali na odpor. Takými boli napríklad právo na beztrestné vykonávanie interrupcií alebo reforma zákona o manželstve, ktoré boli presadené až v 70. rokoch 20. storočia. Iné, ako napríklad požiadavka rovnakej mzdy pre mužov a ženy za rovnakú prácu, sú aktuálne stále.

S prvými ôsmimi poslankyňami bol podiel žien v parlamente päťpercentný. O sto rokov neskôr, po voľbách v roku 2019, tvorili ženy 39 percent poslankýň a poslancov rakúskej Národnej rady.