V roku 1945 spojenecké vojská oslobodili Rakúsko spod nadvlády nacistov. Druhá svetová vojna sa skončila a Rakúsko sa znovu stalo demokratickým štátom. Od roku 1945 hovoríme o Druhej republike.

Ale ako sa spoločnosť vyrovnala so zločinmi nacizmu?

Vidíte tu ručne popísané listové obálky, ktoré boli v rokoch 2000 až 2005 odoslané z Bosny, Chorvátska a Srbska do Rakúska.

Adresované boli Rakúskemu fondu zmierenia. Bol založený, aby Rakúsko odškodnilo ľudí odvlečených na nútené práce za vlády nacizmu. Nacisti deportovali ľudí na nútené práce z celej Európy, ktorí v neľudských podmienkach pracovali v zbrojárskom priemysle alebo v poľnohospodárstve. Len v lete 1944 bolo na území dnešného Rakúska nasadených na nútené práce viac ako pol milióna ľudí.

Hromada zažltnutých papierov vo vitríne pochádza z bývalej oceliarne Hermanna Göringa v Linzi (dnes Voest). Ide len o malú časť personálnych spisov žien a mužov z rokov 1940 až 1945, ktorí tam boli nasadení na nútené práce. Každý hárok patrí konkrétnej osobe, v tomto veľkom stohu papiera sú obsiahnuté len priezviská začínajúce na Paa až Pi.

Po roku 1945 nastalo len krátke obdobie, kedy rakúsky štát intenzívne stíhal nacistických zločincov. Neskôr sa Rakúsko obmedzilo len na tvrdenie, že bolo „prvou nevinnou obeťou“ nacizmu.

O skutočných obetiach fašizmu v Rakúsku sa nehovorilo, mnohé z nich roky bojovali za uznanie a odškodnenie. Až v priebehu 80. rokov 20. storočia sa začala širšia verejná diskusia o tejto téme a postupne sa dočkali uznania rôzne skupiny obetí.
Dôležitý podnet priniesla diskusia počas volebnej prezidentskej kampane roku 1986, keď zvíťazil Kurt Waldheim. Ak sa o tom chcete dozvedieť viac, informácie nájdete na paneli za vami, napravo od žltej pracovnej prilby s rohmi.

Zmierovací fond na odškodnenie nútenej práce bol zriadený príliš neskoro, až v roku 2000. Z ľudí, ktorí mali nárok na odškodnenie, sa ho dožilo približne len 15 %. Išlo o jednorazovú symbolickú platbu vo výške 1 500 až 7 500 eur.

„Náprava či odškodnenie“ je veľmi dôležitý, ale väčšinou nedosiahnuteľný cieľ. Vyrovnanie sa s nespravodlivosťou spáchanou v minulosti je však základným – a nielen symbolickým –kameňom demokratickej spoločnosti. Vyrovnanie sa s nacistickou minulosťou bolo a je ústrednou témou Druhej rakúskej republiky.

Ak sa z miesta, kde stojíte, vrátite smerom k inštalácii s letopočtami, nájdete tam aj Fragenausgabe (Panel s otázkami). Je to úzky, vysoký prvok s množstvom bielych kartičiek. Sú na nich literárne citáty, otázky, ktoré sa zaoberajú vyrovnávaním s nacistickou minulosťou. Nech sa páči, vyberte si jednu kartičku a môžete si ju vziať so sebou!